Rozprávka III (spomienky)

Keď boli zemiaky ešte horúce, prekrojila ich, poukladala na taniere a položila na ne kúsok masla, ktoré sa v tom momente začalo rozpúšťať. To bola pochúťka! Ale ešte predtým musela to maslo zmútiť. Všetci jej v tom pomáhali, lebo to bola velikánska práca. A ťažká, ako tri kostolné zvony. Keď babka videla, že im práca ide od ruky - a že ju zvládnu aj bez nej – vybrala z komory svoj kolovrátok a začala priasť. Nebola to tiež ľahká práca, ale všetkým sa zdalo, ako keby sa babka len tak hrala. Znovu jej všetci chceli pomáhať, ale nikto iný nedokázal s tým vretienkom tak vrtieť ako babka. A na úžas všetkých, babka z ľanového chumáča vyrobila hrubú niť a keď už mala tej hrubej nite dosť, išla z nej dedkovi látku na nohavice tkať. A to vám bola tiež veľmi namáhavá práca. Taká namáhavá, že nikto pri tej práci babke pomáhať ani nemohol, ani nevedel. Tkacia mašina mala pedály ako kostolné varhany, babka držala v ruke malé drievko, ktoré si rýchlo prehadzovala z jednej strany na druhú a ešte musela k sebe pritláčať takú veľkú palicu aby to plátno bolo ako sa patrí a netrhalo sa. Ale Vierka pri tom tkaní dlho nevydržala a radšej sa pobrala za dedkom. Dedko sedel na dvore a plietol z prútia košíky. Jeden uplietol taký obrovský..., keď si ho dal dedko na chrbát, skoro sa pod ním stratil. Nosil v ňom plevy, keď sa mlátilo zrno na mláťačke, aj seno v ňom nosil pre kravičky a nosil v ňom aj slamu pre ovce do ovčinca. Na jar všetky ovce odišli. Ale ovečkám nebolo zle. Išli k bačovi na pašu na dovolenku. Druhý dedko bol vychýrený bača. Býval v salaši na kolieskach a mal veľkých bielych psov. Keď sa vrátil na jeseň domov, jedného psíka si doniesol. Volal sa Lord, ale keď vyrástol bol moc veľký a huňatý a Vierka bola od neho len o hlavu väčšia, tak sa ho aj bála. Dedko bača býval na vyšnom konci, tam bolo veľa psov. Raz večer vyslala mama Vierku s bratom k tete, lebo zabudla na zajtrajšiu zabíjačku svákovi pripomenúť, aby doviezol to väčšie koryto, lebo oco povedal, že treba väčšie a sváko s tetou bývali tiež na vyšnom konci, neboli telefóny ani svetlo poriadne nesvietilo, ale Vierka sa nebála držala sa s bratom za ruky a cítila ako sa brat trasie a spýtala sa ty sa bojíš ja nie ani ja a utekali ako najviac vedeli všetky psy brechali a oni nevedeli čo sa deje, ale bola zabíjačka všetko sa muselo pripraviť a psy brechali a štekali a štekali... Ráno sa Vierka zobudila a počula kvikot svine. Bolo to hrozné! ...spomenula si čo sa bude diať rýchlo sa poobliekala a utiekla z domu k svojej kamarátke tam bolo dobre hrali sa..., ale odrazu prišla kamarátkina mama a spýtala sa vy mate dnes zabíjačku a to sa nemala spýtať, lebo Vierka si myslela, že o tom nikto nevie. Išla domov a tam ju mama privítala no dosť že ideš kapustnicu treba roznášať bola zima až za ušami mrzlo ale bolo to príjemné lebo všade jej dali nejakú korunku a rodina to bola veľká.